ÚSTA PRAVDY

V taliančine La Bocca della Veritá, sa nachádzajú v Ríme, pri kostole Santa Maria in Cosmedin, blízko Fora Boaria. V 1. storočí byli súčasťou antickej fontány. Podľa tradície to bol akýsi detektor lži. Vraj ak ste do ústneho otvoru vložili ruku a vyriekli ste nepravdu, "ústa pravdy" ruku odhryzli. 

Dnes by mali podobnú úlohu plniť súdy. Vnútroštátne, aj nadnárodné. Jedným z nich je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Chcem veriť, že to nie je len ďalšia rozprávka...

Viac ako faux pas pani prezidentky                         29.09.2019

V uplynulých dňoch prezidentka vymenovala Michala Kováča mladšieho do funkcie veľvyslanca. Stalo sa to napriek tomu (alebo práve preto?), že je aktuálne trestne stíhaný za zločin podvodu, ktorého sa mal dopustiť spolu s Mariánom Kočnerom.

Vymenovanie trestne stíhanej osoby za veľvyslanca je v dejinách svetovej diplomacie niečím nebývalým. Stalo sa tak navyše v dobe, kedy sa pani prezidentka aktívne zúčastňuje honu na každého, kto si s Kočnerom vymenil SMS. V snahe nejako vysvetliť verejnosti tento nedostatok morálnej integrity, sa pani prezidentka dopustila ďalších závažných prešľapov.

Vymenovanie obvineného Kováča za veľvyslanca prezidentka vyhlásila len za "poslednú formalitu", keďže pred vymenovaním prešiel stanovenou procedúrou. Vzápätí sa ale vyjadrila, že je pripravená nevymenovať za predsedu Najvyššieho súdu sudcu navrhnutého Súdnou radou, ak ho ona sama nebude považovať za morálne bezúhonného.

Menovanie predsedu najvyššieho súdu prezidentka za "poslednú formalitu" nepovažuje napriek tomu, že kandidát musí prejsť výberovou procedúrou, na ktorej má prezident významnú účasť. Kandidátom na predsedu Najvyššieho súdu sa totiž môže stať len ten, koho už skôr do funkcie sudcu vymenoval prezident a kto získa väčšinu z 18 hlasov členov Súdnej rady. Pritom členmi Súdnej rady sú deviati sudcovia, ktorých do funkcie sudcov vymenoval prezident a ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky vymenovaní prezidentom. Troch členov Súdnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, troch vláda a troch členov vymenúva a odvoláva prezident. Súdy sú podľa Ústavy nezávislé a nestranné.

Kandidáta na veľvyslanca vyberá minister zahraničných veci a jeho návrh prerokuje vláda a jeden z výborov Národnej rady. Minister, vláda, ani poslanci nie sú nestranní a nezávislí, sú to stranícki politici.

Dôveruje prezidentka koaličným politikom viacej ako sudcom a svojím predchodcom v prezidentskom úrade, ktorí ich za sudcov vymenovali?

Predchádzajúci súhlas s vymenovaním veľvyslanca (tzv. agrément) sa vyžaduje aj od hlavy štátu, v ktorom má byť veľvyslanec akreditovaný. Viacej ako Súdnej rade dôveruje prezidentka hlave Spojených arabských emirátov? Prezidentovi siedmich absolutistických monarchií, z ktorých len jedna má ústavu a ktorého spomedzi seba volí sedem šejkov, ktorí sú vládcami jednotlivých emirátov?

Ešte závažnejšieho prešľapu sa pani prezidentka dopustila vyhlásením, že je len otázkou času, kedy orgány činné v trestnom konaní obvinenie Kováča ml. zrušia. Takéto vyhlásenie je mimoriadne hrubým a necitlivým zásahom do rozhodovania justičných orgánov. Politici a predovšetkým prezident republiky sú povinní sa zdržať podobných "predpovedí", ktoré sú spôsobilé ovplyvniť nezávislé rozhodovanie justičných orgánov.

Výrok prezidentky nie je možné ospravedlniť ani jej ďalším tvrdením, že nemecký súd už vo veci Michala Kováča ml. právoplatne rozhodol v jeho prospech a nemôže byť v rovnakej veci o ňom rozhodnuté inak. Naopak, toto chybné tvrdenie predstavuje ďalšie neprípustné ovplyvňovanie nezávislého rozhodovania justičných orgánov.

Je pravda, že niektorí politici, ale aj obhajca obvineného Kováča ml. už pred dvomi rokmi tvrdili, že zrušenie milosti je len formalita a trestné stíhanie bude do týždňa opäť zastavené, pretože vec už bola právoplatne rozhodnutá v Nemecku. Doteraz sa to však nestalo. To samo o sebe dokazuje, že to asi nebude iba formalita.

Navyše, pani prezidentka je právnička, nie je obhajcom Kováča ml., a tak by mala vedieť, že zastavenie trestného stíhania v jednom členskom štáte Európskej únie v skutočnosti nepredstavuje automaticky prekážku veci rozhodnutej aj v ostatných členských štátoch. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že zastavenie trestného stíhania v jednom štáte nemusí brániť trestnému stíhaniu v inom štáte, ak k zastaveniu trestného stíhania došlo bez toho, aby bol uložený trest. Napríklad aj vtedy, ak z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že z nejakých dôvodov bolo ukončené bez uskutočnenia dôkladného vyšetrovania (C-486/14 Kossowski). To môže byť aj prípad obvineného Kováča ml., trestné stíhanie ktorého bolo podľa dostupných informácií zastavené z odôvodnením, že nie je predpoklad, že bude možné postaviť ho pred nemecký súd, keďže získal štatút slovenského diplomata a s tým spojenú imunitu.

Ako informoval hovorca príslušnej prokuratúry, v týchto dňoch sa dokončuje preklad spisového materiálu poskytnutého nemeckou prokuratúrou a krátko na to by malo byť rozhodnuté o tom, či sa trestné stíhanie Kováča ml. zastaví, alebo sa v ňom bude pokračovať a skončí pred súdom. Chceme veriť, že dôvodom, pre ktorý vláda a pani prezidentka nepočkali na toto rozhodnutie a krátko pred ním vymenovali obvineného Michala Kováča za veľvyslanca nie je snaha o ovplyvnenie orgánov činných v trestnom konaní. Budú však mať za tejto situácie orgány činné v trestnom konaní odvahu rozhodnúť inak, ako pani prezidentka očakáva? Nebudú sa obávať, že prípadné nevyhovenie jej očakávaniam zaplní ulice?

Ale postavme si otázku opačne. Nie čo bránilo vymenovaniu Kováča ml. za veľvyslanca, ale čo nútilo zodpovedných k jeho vymenovaniu. Slovensko má desiatky diplomatov, spôsobilejších vykonávať daný post. Nie je to znalec arabských jazykov, ani arabskej kultúry či histórie. Nemá dokonca ani klasické diplomatické vzdelanie. Jeho prijatie do diplomatických služieb bolo odôvodňované len ako "odškodnenie" za zavlečenie. Prečo teda minister Lajčák vybral práve jeho a prečo vláda a prezidentka návrhu vyhoveli? A prečo práve teraz, keď sa má rozhodnúť, ako skončí jeho opätovné trestné stíhanie pre zločin podvodu, ktorého sa mal dopustiť spolu s v tejto chvíli vysoko toxickým Mariánom Kočnerom?

Určite existuje odpoveď na túto otázku. Prečo ju teda naši politici nezverejnia? Žeby nebola taká, aby zniesla morálne kritéria, aké naši politici slovami proklamujú, ale činmi neakceptujú?